Sloughi, Arabský chrt alebo Sluga, je chrt orientálneho pôvodu, pochádzajúci zo severnej Afriky.
Pôvod
Plemeno Sloughi vzniklo na území dnešného Maroka, Tuniska, Alžírska a Líbye. Do orientálnych oblastí sa pravdepodobne dostalo ako dar núbijským faraónom z oblastí dnešnej Ázie. V tej dobe boli Sloughi iné, ako ich poznáme dnes. Do svojej dnešnej podoby sa dostali v 7 – 8 storočí pred našim letopočtom. Pes Sloughi býval spoločníkom na cestách kočovných púštnych kmeňov Berberov , ktorí obývali severné oblasti Afriky. Všetky rasy chrtov pôvodne pochádzajú z jedného hladkosrstého predka so spusteným uchom, posadeným vpred. K druhovým odlišnostiam prišlo krížením rôznych rás. Azawakh je dodnes považovaný za psa kmeňa Tuarégov, Saluki je priraďovaný zasa k Beduínom.
Pes plemena sloughi bol svojim majiteľom vnímaný ako člen rodiny. Sloughi zdieľali so svojou rodinou stan a so svojím pánom za studených nocí aj jeho prikrývku. Nie nadarmo jedno arabské príslovie o týchto noblesných zvieratách hovorí: „Aada machi Kelby, Aada Sloughi” – “Toto nie je pes, toto je sloughi“. V krajine pôvodu bolo o Sloughi postarané s rovnakou láskou ako o kvalitného arabského koňa. Sloughi boli zdobené šperkami a amuletmi vysokej hodnoty. Najlepšie plemenné psy neboli vypustené na lov, aby si v krovinách nepotrhali semenníky. Ak bol mladý pes prísľubom nádejného samca, majiteľ mu chránil semenníky koženými vakmi. Sloughi boli tak vysoko cenení predovšetkým pre ich čistú prácu na lovoch. Dobové rytiny ukazujú, že sloughi sedeli so svojím pánom na koni, aby zo sedla mali dobrý rozhľad a mohli v diaľke dobre vidieť korisť. Sprevádzali svojho majiteľa a jeho sokola pri love zajacov, šakalov, pštrosov, či gaziel.
Všetky chrty sú známe „lovom očami“. Pri love sa orientujú viac zrakom, ako čuchom. Oproti ostatným psím plemenám je to výnimočné a zrak chrtov je excelentný.
Pôvod pomenovania plemena „Slougi“ nie je celkom známy, existuje však predpoklad spojitosti s Jemenským mestom Saloug. Preklad názvu plemena je dodnes v domorodých oblastiach iný (napr. v pôvodnom Maroku im hovoria – saloukhi morroc).
Charakteristika
Sloughi je naturálne plemeno a ako jedno z mála sa teší dobrému zdraviu. Vrhy bývajú viacpočetné, zvyknú mať bezproblémové pôrody. Matky sa o svojej šteňatá veľmi dobre starajú.
Sloughi sú veľmi elegantné, hrdé psy so suchým svalstvom, pôsobia dojmom veľmi ušľachtilých zvierat. Hlava je pretiahnutá a elegantná. Stop je málo výrazný. Majú vždy čierny ňufák, akékoľvek iné sfarbenie je neprípustné. Zuby majú nožnicový zhryz. Oči sú veľké a väčšinou tmavohnedé. Uši vysoko nasadené a priliehajúce k hlave. Krk je dlhý, bez laloku. Chrbát je dlhý, klenutý. Chvost dlhý, bez strapcov, do špičky sa zužuje. Nohy sú veľmi dlhé a svalnaté. Labky okrúhle, takmer mačacie. Tmavé alebo svetlé pazúriky, podľa farby srsti.
Povaha
Sloughi sú aktívne, mrštné a svižné. Tiež sebavedomé a hrdé. Samostatné rozhodovanie je ich prirodzenosťou. Majú vyvinutý lovecký pud a pri prechádzkach mestom je vhodné ich mať na vodítku. V neoplotenom prostredí je možné ich po absolvovaní výcviku púšťať „navoľno“. Sloughi sú veľmi zvedavé a ak vidia niečo zaujímavé, bežia sa tam pozrieť. Dokážu vyvinúť rýchlosť takmer 60 km/h. Ideálnym pomocníkom je GPS tracker na obojku, alebo elektronický výcvikový obojok.
Nikdy nebudú otrocky poslušné, ako je napríklad labradorský retríver, alebo nemecký ovčiak. Pre spolužitie s deťmi a domácimi zvieratami je veľmi dôležitá včasná socializácia a dôsledná výchova. Dokážu absolvovať výcvik, veľmi rýchlo a radi sa učia. Musí ich to však baviť.
Na maličké deti je nutné dávať pozor, rovnako ako pri iných veľkých plemenách. K deťom bývajú veľmi tolerantné a trpezlivé. Dá sa u nich dosiahnuť aj láska napríklad k mačkám, s ktorými vedia spať v jednom pelechu. Sloughi je vhodné chovať vo svorke, nie je to však podmienka. Sú silno viazané na svojich majiteľov, verné a oddané. Niektoré jedince sú dobrými strážcami aj obranármi a zbytočne neštekajú.
ŠTANDARD PLEMENA podľa FCI
Sloughi – Sluga, Arabský Chrt, FCI skupina 10, 188
Pôvod: Maroko
Dátum publikovania platného štandardu: 17. 04. 1998
Použitie: chrt
Klasifikácia: 10. skupina chrty; sekcia 3. krátkosrsté chrty, bez pracovnej skúšky resp. licencie
Krátky prehľad histórie: je známy dlhé storočia v Severnej Afrike. Súčasne sa vo väčšom počte nachádza v Maroku, ktoré je aj zodpovedné za štandard. Sluga je len krátkosrstá.
Celkový vzhľad: Pohybom, jemnosťou a suchým svalstvom pôsobí ako veľmi ušľachtilý pes.
Dôležité proporcie: pes ideálne vysoký (70 cm) by mal mať telo dlhé 67 alebo 68 cm, sučka vysoká 60 cm by mala mať telo dlhé 62 až 63 cm.
Pomer dĺžky (od pleca po sedaciu kosť) a výšky tela (v kohútiku) by mal byť asi 0,96 (9,6:10).
Pomer hĺbky hrudníka k výške v kohútiku je asi 0,4 (4:10).
Pomer papule k celkovej dĺže hlavy je asi 0,5
Povaha a správanie: je ušľachtilý a hrdý, veľmi ľpie na svojom pánovi a na podnet ho aj bráni. Má inštinkt lovca a je schopný dlhodobej námahy, súčasne ale ocení aj pohodlie bytu.
Hlava: z profilu je dlhá, elegantná, jemná, ale pritom dostatočne silná. Pri pohľade zboku vytvára veľmi dlhý klin, temeno tvorí najširšiu časť, ktorá sa potom zužuje až k špičke tvorenej ňucháčom.
Temeno: pri pohľade zhora je ploché, pomerne široké 12–14 cm medzi ušami. Zadná časť temena je zreteľne zaokrúhlená, boky sú harmonicky zaoblené. Nadočnicové oblúky sú nezreteľné. Čelová brázda málo vyvinutá. Medzitemenná kosť a jej výbežok takmer nie sú viditeľné.
Stop: málo výrazný.
Ňucháč: čierny, dostatočne silný, nevyzerá špicatý.
Papuľa: predná časť zašpicatená vo forme dlhého klinu, ale bez preháňania, zjavne rovnako dlhá ako temeno. Od napojenia na temeno je papuľa rovná, ňucháč, ktorý nie je podopretý kosťou, je mierne nadvihnutý.
Pysky: jemné a priliehavé, presne prekrývajú spodnú čeľusť, kútik tak málo viditeľný ako je len možné.
Chrup: normálny, čeľuste silné a pravidelné, kliešťový zhryz.
Oči: veľké, tmavé, dobre uložené do očných dutín, príležitostne mierne prekryté šikmými viečkami, ich výraz je jemný, trochu smutný, pohľad akoby prezrádzal túžbu po domove. Svetlo sfarbené jedince majú oči zvyčajne jantárové, viečka sú pigmetnované.
Uši: vysoko nasadené, visia tesne popri hlave, nie príliš veľké, trojuholníkového tvaru, špičky mierne zaoblené.
Krk: dlhý, dobre nasadený, horná línia mierne vyklenutá. Koža je jemná, napnutá, bez laloku, srsť je krátka. Je tak dlhý ako hlava.
Telo
Horná línia: jemná a harmonická s výraznými bedrovými hrbolcami, ktoré sú vo výške kohútika alebo ho mierne presahujú.
Kohútik: dobre vyznačený
Chrbát: krátky, skoro vodorovný.
Bedrá: krátke, suché, široké a mierne klenuté.
Kríže: kostnaté a šikmé, ale nie strom spadajúce.
Hrudník: nie príliš široký, do hĺbky sotva dosahuje po úroveň lakťa. Do dĺžky je dobre vyvinutý. Rebrá ploché, opierajú sa o dlhú, vysokoposadenú hrudnú kosť.
Spodná línia a brucho: hrudná kosť dlhá a zdvihnutá, brucho a slabiny vtiahnuté, spodná línia je pekne vykreslená, nie zalomená ale ani ako ju má vipet..
Chvost: tenký, nasadený na predĺžení krížovej kosti a nesený pod líniou chrbta. Musí dosahovať minimálne po päty, v pokoji koniec chvosta tvorí výraznú krivku.
Končatiny
Predné končatiny: kolmé na zem, rovné.
Plecia: dlhé, šikmé,
Ramená: silné.
Predlaktia: kostnaté a svalnaté.
Zápästný kĺb a nadprstia: pružné a silné.
Zadné končatiny: pri pohľade zozadu vertikálne a paralelné, svalstvo ploché, šľachy pekne vykreslené.
Stehná: ploché, svalnaté.
Predkolenia: dlhé a svalnaté.
Pätový kĺb: silný, dobre zauhlený.
Podpätia: silné, bez vlčích pazúrikov.
Labky: chudé, oválne, dlhé, mnohé ľahké sloughi majú zajačie labky. Stredné dva prsty sú výrazne dlhšie ako ostatné. Pazúriky čierne alebo farebné.
Pohyb: chôdza, klus, cval, najmä cval, pohyb plynulý, s dlhými pohybmi.
Koža: veľmi jemná, priliehavá, bez vrások a laloka.
Srsť: veľmi krátka, hustá a jemná.
Sfarbenie: pieskové, svetlé pieskové, červenkasté pieskové, hrdzavopieskové, s maskou alebo bez masky, s čiernym plášťom alebo bez plášťa, pásikavé alebo zadýmené.
Veľkosť: kohútiková výška psov 66–72 cm, ideálna výška je 70 cm, sučiek 61–68 cm, ideálna výška je 65 cm.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.
• zlý pomer medzi výškou a dĺžkou tela
• hlava a telo mierne ťažkopádne,
• príliš výrazný alebo bez stopu
• príliš svetlé oči,
• chrbtová línia nie vodorovná,
• úzke kríže a nie dosť šikmé,
• nedostatočne vtiahnuté brucho,
• okrúhle rebrá,
• hrudník nie dosť dlhý, pri pohľade zboku spodná línia zalomená alebo príliš vyklenutá
• chvost príliš krátky, príliš osrstený alebo zle nesený,
• svalstvo príliš objemné
• srsť drsná alebo hrubá
• malý biely znak na hrudi.
Vylučujúce chyby:
• telo jednoznačne dlhšie ako je vysoké, bederné kosti pod líniou konútika,
• nepigmentované škvrny na slizniciach,
• predhryz alebo podhryz,
•uši postavené alebo nesené s dopredu zalomenými špicami, príliš dlhé alebo dozadu stiahnuté,
• polodlhá srsť,
• strapce na končatinách a chvoste, biele znaky,
• iné farby ako predpisuje štandard.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.